Drabble č. 18
Oswell Whent
Oznámil zrejmé, keď vošiel do vnútra stíchnutej Veže radosti. Ten názov uňho vyvolával úškľabok. Radosť bola to posledné, čo tu v týchto dňoch prevládalo. Arthur s Úsvitom vytaseným a položeným na kolenách len prikývol.
„Koľkí?“
Vyzvedal Gerold
„Šesť jazdcov, ako písala lady Dayne.“
Klesol na ebenovú stoličku v klasickom Rhoyneskom štýle.
„Nuž, páni, nalejme si čistého vína. Toto sme posrali.“
„Whent, teraz sa to nehodí..“
„Kedy inokedy, ak nie teraz? Prisahali sme chrániť kráľa – základný pilier ríše. Ako ale chrániť ríšu pred kráľom. A kráľa pred samým sebou? Nuž, Lannister si zjavne našiel odpoveď na túto otázku. A prekonala našu. Prizerali sme sa Aerysovim príšernostiam, pretože náš protest by beztak obete neochránil, iba rozmnožil ich rady. Prizerali sme sa a dúfali, že vykúpenie príde s Rhaegarom. Tým skôr, že mu pomôžeme v jeho pláne.“
Oswella prehovoril Arthur, ktorý si bol s korunným princom... Mimoriadne blízky. Intelekt a istú ďalekozrakosť mu uprieť nešlo, navyše si vedel ľudí získať. Oswell chcel dôverovať. Hoci zmocnenie sa Lyanny Stark bolo zvláštnou a riskantnou žiadosťou, pristúpil na ňu.
„Ale vzišlo z toho toto.“
„Oswell...“
„Nechaj ho, Gerold, má pravdu. Bola to chyba. Posledná a najväčšia zo všetkých. Mrzí ma to.“
Dayneov hlas znel zlomene a pri posledných slovách zavrel oči vrúbené tmavými kruhmi. Oswell si bol istý, že sú za nimi slzy. Odkedy dorazili správy z Trojzubca. Tie z Kráľovho prístaviska tomu nepomohli. Bol Dorňaň a blízky priateľ Martellov tak isto ako jeden z Bielych plášťov a Rhaegarova pravá ruka. V spore vernosti napokon stratil všetko a to vystihovalo celú gardu.
„A čo chcete robiť?“
Vzdychol Hightower.
„Čo nám ešte ostáva?“
Spýtal sa pohrávajúc sa so svojou netopierou prilbou.
„Keď nám princ vydal posledné rozkazy, nerátal s tým, že sa z výpravy nevráti. Sú to však jediné rozkazy, ktoré máme.“
„Po Lyannu si ide jej brat. Sú zbytočné a kontraproduktívne.“
„To sa hodí. Nebol taký celý náš život v službe trónu? Biele plášte, pýcha rytierstva, zlý vtip. A ja niečo o zvrátenom humore viem. Najlepšie už s tým skoncovať.“
„Myslíš...?“
„Keď sa už loď potápa, nech to stojí za to.“
„Tak teda do zbrane, bratia. Naposledy.“