Drabble č. 2
Podľa novelizácie Pirátskej planéty Jamesom Gossom
Kapitán
S polyfázovým avatronom tichučko nôtiacim na pleci stojí pred stĺpmi obkolesujúcimi trón so zdanlivo spiacou starenkou a úporne premýšľa. Je to únik z bolesti popálenín prevŕtaných mechanikou. Únik z väzenia...
.„Pôsobivé, však?“
Zaznie svieži kráľovnin hlas tesne vedľa.
„Pri tesákoch nebeského démona, ženská!“
Úľak hrá. Naučil sa rozoznávať jej náhle zjavenia vopred. Zariadenie Ktoviekde ho desí stále, ona sama už nie. S detinskou samopašou ju necháva myslieť si opak. Má málo inej radosti.
„Áno. Hlavne rozbuška. Dosť na zničenie narušiteľa priehrad času aj celého Zanaku. No nie dosť na prienik ochranným poľom.“
Čo by bolo dosť?
„Som rada, že si si ju všimol. Bola by škoda musieť si hľadať náhradu.“
Ba problém nájsť a zotročiť podobne zdatného inžiniera ako on. Udržanie chodu antistarnúcej mašinky je nákladné a energetické nároky pribúdajú. Minerálne zdroje u nej doma na Zanaku už nie sú dosť...
„Čo Bandragyn 5?“
Spýta sa, kým do éterických rúk (nikdy nebudú úplné, ale jej rozum to odmieta prijať) uchopí k pravidelnej obhliadke ovládaciu skrinku napojenú na jeho robotické telo. Okovy.
„Vyťažený. Ostala už len mŕtva schránka.“
Ľútosť zamaskuje neviazanou triumfálnosťou. Za svoju pirátsku kariéru ju zažil toľko krát, že ju dokáže aj predstierať. Všetko schováva za výkyvy nálad. Myslí naďalej jasne.
„Xanxia... Chcem si ho nechať.“
„Ten odpad?“
„Trofej.“
Skúmavo mu opätuje pohľad, dotyk hologramickej dlane na ľudskom líci mrazí.
„Kto iný sa môže pýšiť zbierkou dobytých planét?“
Slovo dobytie chutí trpko, to nebol boj. To nebolo pirátstvo, ktoré mal rád. Radšej sa sústredí na chlapčenský kukuč.
„Dokážem ich zmenšiť a usporiadať tak, aby boli skladné.“
Blahosklonne sa pousmeje.
„Maj si ich. Potrebuješ hobby. Za svoju službu zasluhuješ odmenu a táto ma ani nič nestojí.“
Ale bude. Pretože skomprimované získajú potenciál čiernej diery a až ich bude dosť...