Drabble č. 5
Dacey Mormont
„Dnes si mi zachránila život.“
Prehovorí Robb znenazdajky tónom tak vážnym, akoby šlo o život stratený. Sedí s podmračeným pohľadom, príťažlivo tvarované ramená zhrbené. Celý deň boli na nohách, ale zdá sa, že jeho dnešná utiahnutosť nesúvisí s vyčerpaním. Dacey zvolí potmehúdsku reakciu.
,„Prekvapuje ťa to?“
„Nie tak ako myslíš. Skôr, že mám šťastie na tak vernú a zdatnú spolubojovníčku. Čím som si to vyslúžil?“
Dacey na chvíľu prestane čistiť kropáč a zamyslí sa.
„Prísľubom, ktorý svedomito napĺňaš. Neľutujem ani jediný deň pod tvojím velením.“
„Robím chyby.“
„To my všetci.“
„Ale máloktoré prichádzajú tak draho. Tá koruna... Je ťažká.“
„A presne tento prístup si na tebe vážim. Ale opatrne, aby si nezašiel prihlboko do lesa výčitiek a obáv. Potom dochádza k ešte väčším prešľapom a je z toho bludný kruh Ešte sa nám úplne stratíš, Bolton s Umberom si skočia po krku a nechcem si ani predstavovať, čo rozpúta tvoja matka. Vážne, vstúpi to do legiend a každý sa z nich bude chytať za hlavu.“
Dodá ku koncu s už trocha podpichovačným tónom, aby odohnala jeho trudnomyseľnosť. Zdvihne k nej tú krásnu hlavu farby jesenného lístia, hnedého a hrdzavého a usmeje sa, až Dacey poskočí srdce.
„Tak budem dúfať, že budeš nablízku, aby si mi zabránila vôbec zísť z cesty.“
„Budem,“
Prikývne. Občas premýšľa, že by po jeho boku rada stála aj ako nevesta. Ale len občas. Ona je príliš do vetra a on aj tak musí uzavrieť politicky výhodnejší sobáš. Takto je to zariadené omnoho lepšie.